Dnes vám chcem ja a moji kamaráti fotografi (kamarianphotography) priniesť ďalší námet na fotografiu zaľúbeného páru. Tieto fotky nebudú prezentáciou mojich produktov(i keď určite zopár s touto tematikou ich u mňa na web stránke nájdete), ale skôr by som vám chcela ukázať ako môže vyzerať „svadobné stolovanie a svadobná fotografia“ s ľudovým nádychom.
Moji rodičia už asi od malička žijú s ľudovou hudbou a tak nemám problém si vypožičať takéto kroje (v prípade záujmu požičania si ľudového kroja na vašu svadbu ma neváhajte kontaktovať J). Tak sme si s kamarianphotography povedali, že prečo to nevyužiť a nespraviť nejaké fotky v takomto štýle. Ja som sa postarala o výber miesta a celú výzdobu a úlohou kamarianphotography bolo zachytiť jej atmosféru. Keďže to bolo naše prvé takéto fotenie rozhodli sme sa, že zapózujem ja s manželom. A tak to nie je ani také rande foto, ale po-svadobné foto, ktoré vám snáď ukáže, ako sa dá inšpirovať ľudovou tematikou.
Pre spestrenie fotiek som vymyslela taký malý príbeh (pre lepšiu autentickosť príbehu používam trnavské nárečie).
Volakedy dávno bola raz jedna dzífčina.
Tak si sedzela na konári a bolo jej dobre
Kukala po svojem vinohrade a ej tu zrazu..
z poza chrbta mužíček sa vrácil domov. Ná šak vitaj mužíček moj miluvaný.
Pot ty ku mne a sedny si se mnu ke stolu.
Večeru som ci nachystala,
Bábovečku napékla a čistého vínka nalála.
Povyprávaj ženička moja, čo ty si mi celý den robila?
A ona mu takto odpovedala: skrinu som si vyupratala,
sem tam néčo vyzdobila,
prádlo povešala,
vyšívala,
šperky do truhlice poschovávala
šak kukaj jak je tu vyupratuvané!
ííííha dobrú ženu som si zebral, veru dobrú!
