Táto svadba bude o mne a mojom už teraz manželovi.
Obidvaja sme milovníkmi prírody a myslím, že to je aj jeden z dôvodov, prečo sa naše cesty stretli a prečo sme si zvolili takúto svadbu.
Vždy som túžila mať svadbu vonku a sobáš na mieste, ktoré bude späté s prírodou a našťastie sa mi to podarilo. Trvalo istý čas kým sme o tom presvedčili aj našu rodinu, že miesto, ktoré sme si zvolili pre náš veľký deň bude to najkrajšie, čo sme objavili. Na sobáš sme si vybrali malý historický kostolík v Lančári, ktorý sa nádherne vynímal na kopci a bol obklopený borovicovým lesom. A našu veselicu sme mali vo vinárstve v Ružindole, kde nám namiesto stropu rástol zelený vinič a v noci nám pri tanci svietili malé svetielka a biele lampióny. Keďže sme boli prvá svadba v tomto vinárstve, výzdobu sme si museli robiť sami, ale mne to vôbec nevadilo, skôr vyhovovalo.
Konečne som sa mohla realizovať a to ma tešilo. Bolo toho naozaj veľa od svadobných oznámení, cez originálne svadobné pierka z fimo hmoty, srdiečkové dekorácie, vrecúška s darčekmi pre hostí, menovky s vystrihovanými písmenkami atď., atď. Snažila som sa to mať zladené do posledného detailu.Po večeroch som organizovala vyrábacie večierky s kamarátkami. A nie len, že mi pomohli so svadobnou výzdobou, ale som ešte aj moje družičky obliekla do rovnakých šiat.
Najlepšie asi bude, ak si pozriete zopár fotiek pre ilustráciu. Fotky sú fotené známymi fotografmi Peter a Veronika Velickí, ktorí romanticky zachytili výnimočné chvíle nášho svadobného dňa.
Takto krásne bolo prichystané naše svadobné auto – malá fiatka, ktorá nás nenechala v štichu a štýlovo nás odviezla k nášmu kostolíku.
K výzdobe auta som mala zladenú aj moju svadobnú kyticu z makovičiek, ktorá bola vytvorená zručnými rukami dievčat z Papaver.
A takto sme museli šlapať (nám to síce nevadilo :)) k nášmu kostolíku, kde sme si povedali svoje “Áno”
Náš kostolík na kopci sme nakreslili aj na oznacenia fliaš a dokonca som našla aj jeden podobný obrázok od maliara Ladu, ktorý som zakomponovala do jedného svadobného oznámenia.
Keď hostia prišli do vinárstva mohli si nájsť svoje číslo stolu a menovku zapichnutú v žitku, ktoré som posadila do rôznych koflíkov.
A takto pripravené stoličky a stoly už čakali na svojich hostí :)
Namiesto váz na kvety som použila zaváraninové poháre, ktoré som omotala špagátom alebo farebou vlnou.
Stoly som očíslovala odrezkami z haluze z brezy, ktorú som tiež použila na menovky hostí.
Mamina mi ušila sevítky z kockovej látky, ktoré ladili aj s hand made šitými podsedákmi na stoličkách.
Okrem podsedákov stoličky boli skrášlené hand made kvietkami z látky a bielymi záclonkami.
Svoje zručnosti som sa snažila ukázať aj pri výrobe motýlikov pre družbov, ktorý svojimi bodkami sa hodili k družičkovským šatám.
Ku každej svadbe patrí aj svadobná torta a tak tá naša bola dokonale pripravená šikovnou Andrejkou podľa mojich predstáv a tak, aby zapadla do prostredia našej svadby.
Do tanca nám hrala živá hudba môjho otca, ktorá sem tam vytiahla aj harmoniku s basou, aby si mohli aj niektorí zo svadobčanov poriadne zaspievať.
A tancovalo sa snáď stále…aj o prestávkach :)
Na záver dodávam toto prepracované krátke svadobné video od Lukasa, ktorý ho úžasne zostrihal a zladil s hudbou tak, že vždy keď ho pozerám som vždy dojatá a hovorím si: “jeeej, ešte raz by som to chcela zažiť :)!”
VIDEO: